Ošetrovateľská anamnéza v pediatrii

Vstupný rozhovor vytvára priestor pre nadviazanie kontaktu s dieťaťom, rodičom, prípadne inou sprevádzajúcou osobou, získanie sesterskej anamnézy a realizáciu fyzikálneho posúdenia dieťaťa pre potreby vytvorenia plánu ošetrovateľskej starostlivosti.
Anamnéza je súbor údajov o zdravotnom stave dieťaťa (pacienta) od jeho narodenia až po súčasnosť. Získavanie anamnézy prebieha formou riadeného rozhovoru sestry a dieťaťa (priama anamnéza), v prípade mladšieho dieťaťa od rodiča alebo iného zákonného zástupcu dieťaťa (nepriama anamnéza).
Pri zbere anamnézy by sa sestra mala predstaviť a vysvetliť dôvod získavania informácií a voliť vhodné oslovenie (u detí je vhodné zvoliť oslovenie používané v domácom prostredí). Potrebné je vytvoriť pokojné a nestresujúce prostredie (mladšie dieťa možno zamestnať hračkou), zrozumiteľne sa vyjadrovať (vyhýbať sa odborným názvom), klásť otvorené otázky (Aké problémy má Vaše dieťa?) a vyhýbať sa sugestívnym otázkam (Bolí ťa veľmi bruško, že?). Sestra by pri zbere sesterskej anamnézy nemala zľahčovať problémy dieťaťa a nesúdiť rodičov. Dôležité je kontrolovať aj neverbálne prejavy a vyčleniť priestor na doplnenie informácií od dieťaťa alebo inej osoby (rodiča). Všetky údaje musia byť dôkladne zaznamenané do ošetrovateľskej dokumentácie.

Pri zbere údajov je potrebné zo strany sestry:
• Získanie si dôvery dieťaťa a rodiča (dieťa vie vyčítať z pohľadu ozajstný záujem alebo nezáujem sestry).
• Dostatok času (rodičia aj dieťa musia mať pocit, že majú čas na rozhovor a venujeme im dostatok záujmu).
• Takt pri zbere údajov (je potrebné rešpektovať súkromie, hanblivosť dieťaťa, hlavne v pubertálnom veku je dobré realizovať časť rozhovoru bez prítomnosti rodičov).
• Mlčanlivosť (sestra je povinná v súlade s profesijnou etikou dodržiavať mlčanlivosť o všetkých získaných údajoch).
Sesterská anamnéza a následné fyzikálne vyšetrenie u dieťaťa sa od dospelého pacienta líšia (tab. 1) a to:
• v závislosti od veku je hlavným poskytovateľom informácií rodič alebo iná doprevádzajúca osoba,
• v možnosti posúdenia stavu dieťaťa (bolesť, psychomotorický vývin) prostredníctvom zamestnania počas rozhovoru (napr. hračkou),
• posúdenie dodržiavania preventívnej starostlivosti (očkovanie, plán preventívnych prehliadok) a sociálneho zázemia sú podstatné informácie pre aktuálnu ale aj následnú ošetrovateľskú starostlivosť o dieťa.

 
Tabuľka 1 Rozdiely v anamnéze detského a dospelého pacienta