Ochorenia respiračného systému patria medzi najčastejšie ochorenia detskej populácie. Väčšina z nich postihuje horné dýchacie cesty s ľahším priebehom. Približne 5 % respiračných infekcií postihuje dolné dýchacie cesty a pľúca so závažným priebehom, najmä v prvých rokoch života dieťaťa.
Ochorenie akútna bronchitída sa diagnosticky spresňuje na akútnu obštrukčnú bronchitídu (zvýraznená mechanická zložka obštrukcie v priebehu zápalového procesu, ako je edém, hyperémia a hypersekrécia) a akútnu spastickú bronchitídu(zvýraznená funkčná zložka – spazmus hladkého svalstva).
Chronická bronchitída v detskom veku väčšinou sprevádza iné základné ochorenie. Recidivujúca bronchitída predstavuje zápalové ochorenie bronchov, ktoré sa opakuje v krátkom časovom úseku. Na vzniku recidív sa podieľajú vrodené anomálie dýchacích ciest, chronické choroby, cudzie telesá v dýchacích cestách, nádory, defekty imunity a iné.
Definícia a etiológia
Akútna bronchitída predstavuje zápalové ochorenie sliznice priedušiek. Ochorenie sa vyskytuje v každom vekovom období dieťaťa s maximálnou incidenciou v zimných mesiacoch. Najčastejšieide o vírusovú infekciu.Zriedkavejším vyvolávateľom u dojčiat sú chlamýdie, u starších detí a adolescentov je to Mycoplasma pneumoniae. Pri bakteriálnych formách sú najčastejšie pôvodcom ochorenia Haemophilus influenzae a stafylokoky. Vznik ochoreniapodnecujú aj pretrvávajúce infekcie horných dýchacích ciest, hypertrofické adenoidné vegetácie, alergia, imunodeficiencia, nevynímajúc ani pasívne fajčenie. Akútna bronchitída nepredstavuje samostatnú chorobnú jednotku, ale je súčasťou postihnutia aj ostatných úsekov dýchacieho systému. Zároveň je aj sprievodným príznakom niektorých ochorení (morbilli, pertussis a iné).
Klinický obraz
V začiatočnej fáze ochorenia dominujú príznaky postihnutia horných dýchacích ciest. V priebehu 3 – 4 dní sa objavuje suchý, neproduktívny kašeľ, ktorý sa postupne stáva vlhkým, produktívnym. Kašeľ sa zvýrazňuje v noci, hlavne nad ránom, nakoľko poloha dieťaťa v spánku podporuje stagnáciu hlienov v bronchoch. Prítomné môže byť nechutenstvo a vracanie v súvislosti s prehltávaním väčšieho množstva sekrétu. Na začiatku ochorenia je prítomné namáhavé dýchanie ústami, drsné, s prítomnosťou suchých vedľajších fenoménov, neskôr sú prítomné vlhké vedľajšie fenomény. Pri zvýšenej tvorbe sekrétu (hypersekrécia) sa objavujú vlhké rachôtky. Zvyčajne na 5. – 10. deň bronchiálna sekrécia a kašeľ ustupujú. Častým klinickým prejavom je zvýšená telesná teplota až horúčka, malátnosť, nepokoj, dráždivosť, poruchy spánku. Pri obštrukcií je prítomné predĺžené expírium, zapojené sú pomocné dýchacie svaly, vpadávanie jugula, zaťahovanie medzirebrových priestorov.
Diagnostika
Diagnostiku ochorenia značne sťažuje obmedzená schopnosť dojčiat a detí presne opísať svoje symptómy. Súčasti diagnostiky sú:
Komplikácie
Ochorenie akútna bronchitída môže prechádzať do zápalu pľúc (bronchopneumónia). Komplikáciou je aj prechod do chronického zápalu alebo tvorby vydutí (bronchiektázií). Opakované ochorenia môžu byť začiatkom astmy, alebo môžu odhaliť vrodené ochorenie cystickú fibrózu.
Režimové opatrenia
Režimové opatrenia hospitalizovaného dieťaťa závisia od jeho aktuálneho zdravotného stavu. U dieťaťa je dôležité zabezpečiť pokoj na lôžku, eliminovať fyzickú a psychickú námahu a dieťa polohovať do Fowlerovej polohy. U vekovo najmenších a nepokojných detských pacientov je v prípade podávania liečby intravenóznym spôsobom nevyhnutná ich fixácia v oblasti horných a dolných končatín. Dôležitou súčasťou režimových opatrení je dostatočný príjem tekutín (zriedenie sekrétov), inhalácia, zvlhčovanie vzduchu, vetranie, dychové cvičenia, polohovanie u dojčiat a vyklepávanie hlienov, pravidelné čistenie a zvlhčovanie nosovej dutiny morskou vodou, odsávanie hlienov, nedráždivá strava, ktorá je doplnená o vitamíny C a E.
Monitoring zdravotného stavu
Farmakologická a nefarmakologická liečba
Pri nekomplikovanom priebehu ochorenia je liečba symptomatická. Podávajú sa antipyretiká, antitusiká, mukolytiká, expektorancia, antibiotiká, bronchodilatanciá až kortikoidy, aplikácia kyslíka. Kašeľ je tlmený iba vtedy, ak je suchý, dráždivý, neproduktívny, záchvatový a ruší spánok dieťaťa. Pri produktívnom kašli sú antitusiká kontraindikované. Antibiotická liečba sa podáva iba v prípade, ak u dieťaťa pretrvávajú horúčky, fyzikálny nález a klinický stav dieťaťa sa nezlepšuje a výsledky laboratórnych vyšetrení svedčia o bakteriálnej infekcii. Zároveň sa indikuje dieťaťu podávanie liekov na prevenciu febrilných kŕčov. Tiež sa odporúčajú nefarmakologické metódy znižovania horúčky (napr. fyzikálne ochladzovanie – pri rektálnej teplote 390C), tieto metódy však nesmú byť používané pri teplote nad 410C a v prípade studených akrálnych častiach tela.
Dietetické opatrenia
Dieťaťu je potrebné v rámci výživy zabezpečiť nedráždivú stravu, doplnenú o vitamíny C a E zodpovedajúcu jeho veku. Dieťa nikdy nenútime jesť. Zároveň je potrebný dostatočný príjem tekutín. Z tekutín je vhodné dieťaťu podávať čaj, riedené ovocné šťavy so zohľadnením prípadnej alergie dieťaťa.
Rehabilitácia
U dieťaťa je dôležité realizovať dychové cvičenia, polohovanie, efektívne vykašliavanie, fúkanie nosa, posturálnu drenáž.
Edukácia pacienta
Edukácia dieťaťa a jeho rodičov je zameraná na preventívne opatrenia, akými sú racionálna výživa s adekvátnym prísunom vitamínov a tekutín, otužovanie, správna a dostatočná liečba infekcií dýchacích ciest, zamedzenie pasívneho fajčenia.