SIDEROPENICKÁ ANÉMIA

Deficit železa je najčastejšou príčinou anémie a najčastejším nutričným deficitom v detskom veku v celosvetovom meradle. Prevalencia sideropenickej anémie vo vyspelých krajinách sa v posledných 20 rokoch výrazne znížila. Tento trend je výsledkom programov fortifikácie dojčenskej výživy železom a vzrastajúcou popularitou dojčenia. Deficit železa je potrebné považovať za systémové ochorenie, ktorého najvýraznejším prejavom je práve sideropenická anémia. Nedostatok železa sa najčastejšie manifestuje v obdobiach so zvýšenými požiadavkami na jeho prísun (dojčenský vek, puberta). Anémia, správnejšie anemický syndróm, patrí k najčastejším chorobným stavom vôbec. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihujú tzv. nutričné anémie, t. j. anémie z nedostatku základných stavebných komponentov molekuly hému približne ⅓ obyvateľov našej planéty. Definícia anémie v jednotlivých literárnych zdrojoch nie je úplne identická. Výstižne a pomerne presne možno anémiu definovať ako patologický stav charakterizovaný znížením hodnoty hemoglobínu (Hb) pod fyziologickú hranicu pre daný vek a pohlavie, pričom rozdiel normálnych hodnôt Hb ženy a muža je spôsobený erytropoetínovým účinkom androgénov. (tab. Hodnoty hemoglobínu)

Tabuľka Hodnoty hemoglobínu

VekNormálne hodnoty Hb – dolná hranica
Deti od 6 m – 6 r.110 g/l
Deti od 6 r – 14 r120 g/l
Dospelý muž130 g/l
Dospelá žena120 g/l

Zdroj: Kafková 2005

Tabuľka 3 Potreba železa pre organizmus v rôznych vekových obdobiach

VekDávka
dojčal-l,5 mg Fe/kg/den
batoľa0,5 mg Fe/kg/den
školák0,25 mg Fe/kg/den

Zdroj: Pospíšilová 2001

Definícia a etiológia

Sideropenická anémia a anémia chronických chorôb sú najčastejšie sa vyskytujúcimi anémiami vôbec. Sideropenická anémia je anemický syndróm, ktorý vzniká na základe nedostatku železa, ako jedného zo základných prvkov potrebných pri výstavbe hému. V organizme dospelého človeka sa nachádza 3,5-5 g železa (Fe) vo forme funkčného (hemoglobín, myoglobín, cytochrómy, katalázy a peroxidázy), transportného a zásobného železa (transferínové Fe, feritín a hemosiderín). V živých organizmoch sa nachádza vždy v chelátovanej forme, je viazané na bielkovinu, ako pri transporte, tak aj pri uskladnení. Metabolizmus železa (t. j. príjem potravou, rezorpcia, transport v plazme, zásoby a straty) je veľmi zložitý dej, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu mnohé transportné proteíny. Feritín je bielkovina s vysokým obsahom Fe (17-23 %), ktoré je uložené vo forme komplexu Fe(OH)3 s fosfátom. Hladina feritínu v plazme je relatívne nízka, avšak spoľahlivo odráža zásoby feritínu a teda aj zásoby Fe v tkanivách – predovšetkým v pečeni, sliznici čreva a slezine. Hemosiderín predstavuje málo rozpustné agregáty feritínu. Za fyziologických okolností sú straty Fe z organizmu pomerne malé (1 mg denne), takže bilancia pri dostatočnom príjme a vstrebávaní je vyrovnaná (obsah Fe v potrave 10-15 mg, z toho sa vstrebáva cca 10 %) (tabuľka Potreba železa pre organizmus v rôznych vekových) obdobiach ). Fyziologicky zvýšené straty sú prítomné u žien v čase menštruácie a zvýšená spotreba Fe je v gravidite. Organizmus aj tieto primerane vyššie straty či nároky dokáže kompenzovať, a to zvýšenou rezorpciou Fe až na 30 %. Sideropénia (nedostatok železa) a sideropenická anémia (anémia z nedostatku železa) postihuje cca 25 % detí, 30 % adolescentov, 3 % mužov, 30 % menštruujúcich a 60 % tehotných žien. Podľa hodnoty hemoglobímu delíme anémie na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Sideropenická anémia je najčastejším druhom anémie u dojčiat a dospievajúcich detí.

K faktorom, ktoré sa uplatňujú pri vzniku sideropenickej anémie, patrí:

  1. znížený prísun železa v strave,
  2. zvýšené požiadavky na prísun železa: rast, nezrelosť novorodenca, tehotenstvo, cyanotické srdcové chyby,
  3. krvné straty (perinatálne: predčasné odlučovanie placenty, placenta previa, postnatálne: straty krvi z gastrointestinálneho traktu, urogenitálneho traktu,
  4. znížená absorpcia železa: malabsorbčný syndróm, zápalové črevné ochorenia.
  5. najčastejším zdrojom sideropenie u dospievajúcich dievčat sú straty krvi pri menštruácii, pri nesprávnych diétnych návykoch (vegetariánska strava v období rýchleho rastu).

Klinický obraz

Závažnosť anémie závisí od jej stupňa, rýchlosti vzniku, ako aj od veku pacienta. Všeobecné klinické príznaky anémií sú často nevýrazné (tabuľka Klinické príznaky sideropenickej anémie v detskom veku ):

Medzi subjektívne príznaky patrí malátnosť, slabosť, únavnosť, znížená pracovná výkonnosť, palpitácie, bolesti hlavy, poruchy spánku a koncentrácie, hučanie v ušiach, zvýšená citlivosť na chlad, nechutenstvo; bolesti hlavy a búšenie srdca

K objektívnym príznakom anémie patria bledosť kože a slizníc (pri poklese Hb pod 90 g/l) únava, ťažšie a rýchlejšie dýchanie, zvýšené padanie vlasov a znížená kvality nechtov. Z iných príznakov je nevyhnutné uviesť pálenie jazyka a angulárnu stomatitídu, známu pod názvom „ústne kútiky“. Bizarnejšie príznaky môžu byť napríklad tzv. piku a pagofágiu. V prvom prípade ide o nutkavé pojedanie hliny, škrobu alebo papiera, v druhom o prehĺtanie ľadu.

Tabuľka 4 Klinické príznaky sideropenickej anémie v detskom veku

OblasťPrejav
Celkové nešpecifické príznakybledosť, slabosť, znížená výkonosť a tolerancia aktivity, podráždenosť, zmeny nálady,nechutenstvo až anorexia, pika
Neurologické príznakydojčatá – oneskorenie psychomotorického vývoja, staršie deti – znížený intelektuálny výkon, poruchy pamäte, znížená pozornosť
Kardiologické príznakytachykardia, systolické šelesty
Gastrointestinálne príznakyznížená absorbcia tukov, vitamínu A, xylózy a disacharidov, intolerancia laktózy
Kožné príznakykrehké nechty, glositída, atrofia papíl jazyka, vypadávanie a lámavosť vlasov
Imunologické príznakynáchylnosť k infekciám, vyšší výskyt recidív respiračných ochorení
Iné príznakymierna splenomegália

Zdroj: Grešíková 2014

Diagnostika

Diagnostiku ochorenia značne sťažuje obmedzená schopnosť dojčiat a detí presne opísať svoje symptómy, u starších detí, hlavne dievčat môže hanblivosť o pocit viny ovplyvniť opis symptómov. Súčasti diagnostiky sú:

Režimové opatrenia

Režimové opatrenia hospitalizovaného dieťaťa závisia od jeho aktuálneho zdravotného stavu a klinických prejavov ochorenia. U dieťaťa je dôležité zabezpečiť pokoj na lôžku, eliminovať fyzickú a psychickú námahu, prípadne polohovanie pri zmiernení niektorých príznakov vyplývajúcich z ochorenia (Fowlerova poloha pri namáhavom dýchaní). U vekovo najmenších a nepokojných detských pacientov je v prípade podávania liečby intravenóznym spôsobom nevyhnutná ich fixácia v oblasti horných a dolných končatín s následným vedením záznamu o fixácii.

Monitoring zdravotného stavu

  • monitorovať klinické prejavy ochorenia (subjektívne a objektívne),
  • monitorovať dýchanie a jeho zmeny,
  • monitorovať výraz tváre,
  • monitorovať farbu kože a slizníc,
  • monitorovať fyziologické funkcie (P, D, TK, TT) a stav vedomia,
  • monitorovať saturáciu O2 pomocou pulznej oxymetrie,
  • monitorovať príjem tekutín,
  • monitorovať psychický stav dieťaťa a toleranciu aktivity.

Farmakologická a nefarmakologická liečba

Liečba zahŕňa odstránenie krvných strát a substitúciu železa (predovšetkým p. o. feropreparáty, event. i. v.). Počiatočná útočná dávka je 150-200 mg denne, neskôr 100 mg denne, vhodné je pridať pyridoxin, eventuálne i foláty. Liečba feropreparátmi musí byť dlhodobá – ešte minimálne 3-6 mesiacov po vymiznutí anémie, do normalizácie hladiny feritínu v sére, ktorá znamená doplnenie zásob železa v organizme.

Prevencia výskytu sideropenickej anémie je možno predísť pri dodržovaní stravovacích zásad ako je snaha o udržanie dojčenia do 6 mesiacov života, v používaní prípravkov detskej mliečnej výživy fortifikovaných (obohatených) železom, doplňovanie železa u nedonosených detí v priebehu celého prvého roku života, príjem látok uľahčujúcich absorpciu železa, ako sú kyselina askorobvá (citrusové plody, paradajky, zemiaky), mäsa, rýb a hydiny; eliminácia látok, ktoré inhibujú absorpciu železa (čaj, fosfáty, fytáty bežne prítomné vo vegetariánskej strave). Vegetariánska strava je pre dojčatá a deti v období puberty nevhodná.

Uspokojovanie potrieb pacienta

Sestra zabezpečuje uspokojovanie bio-psycho-sociálnych potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho aktuálny zdravotný stav, vek, psycho-motorický vývin, sebestačnosť a prítomnosť rodiča pri hospitalizácii dieťaťa.  

Dietetické opatrenia

Dojčenie a materské mlieko má pre dieťa nenahraditeľný význam aj z hľadiska prevencie sideropenickej anémie, keďže z materského mlieka sa vstrebáva 70 % železa, zatiaľ čo z kravského mlieka je to iba 30 %. Mäso, predovšetkým červené mäso, je výborným zdrojom dobre vstrebateľného hémového železa. Preto by malo byť dieťaťu podávané 6-krát týždenne v kombinácii s vaječným žĺtkom (1-krát za týždeň). Ovocie a zelenina sú bohatým zdrojom vitamínu C. Ten predstavuje najsilnejší faktor podporujúci absorpciu železa. Obilniny sú zdrojom nehémovej formy železa. Jeho vstrebávanie je limitované prítomnosťou kyseliny fytovej (tabuľka Zdroje železa v potravinových produktoch ).

Tabuľka 5 Zdroje železa v potravinových produktoch

DruhPríklad
Červené mäsohovädzie mäso, ryby, pečienka
Zelené druhy zeleninyšalát, brokolica, kel, pór, špenát
Strukovinyčervená fazuľa, šošovica, hrach
Iná zeleninapetržlen, kaleráb
Ovociesušené marhule, broskyne, hrozienka
Inévajcia, mak, celozrnné pečivo

Zdroj: Grešíková 2014

Rehabilitácia

Podľa stavu a potrieb dieťaťa.

Edukácia pacienta

Edukácia dieťaťa a jeho rodičov je zameraná na preventívne opatrenia vzniku sideropenickej anémie, akými sú podpora dojčenia, prípadne podávanie vhodných náhradných mliečnych formúl, racionálna výživa s adekvátnym prísunom vitamínov a tekutín. Edukácia by mala byť zameraná aj na nevhodnosť vegetariánskej a vegánskej stravy v celom detskom období.