GASTROENTERITÍDA

V detskom veku sú ochorenia gastrointestinálneho traktu druhé najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia po respiračných ochoreniach. V niektorých prípadoch môžu byť gastrointestinálne symptómy u detí prejavmi závažných infekcií iných orgánov a systémov. Gastrointestinálne ochorenia môžu významne ovplyvniť telesný rast a vývoj dieťaťa.

Definícia a etiológia

Gastroenteritída je infekčné ochorenie, pri ktorom dochádza k podráždeniu a zápalu žalúdka a čriev s typickou bolesťou brucha, hnačkou a zvracaním. Ochorenie sa vyskytuje v každom vekovom období dieťaťa a najčastejšie má vírusový pôvod (norovirus, rotavirus, astrovirus, adenovirus). Vzniká aj v dôsledku prítomnosti baktérií a parazitov.

Klinický obraz

Výrazným klinickým prejavom ochorenia je hnačka vyznačujúca sa častou a riedkou stolicou, ktorá môže obsahovať prímesi, ako je krv alebo hlien. Prítomné je zvracanie, bolesť brucha až kolikovitá, prípadný meteorizmus, únava, nauzea, nechutenstvo, vracanie. Niekedy sa objavia celkové príznaky, akými sú zvýšená telesná teplota, bolesť hlavy, kĺbov a svalov. Vo vážnych prípadoch infekcia vyvolá až kolapsové stavy.

Diagnostika

Diagnostiku ochorenia značne sťažuje obmedzená schopnosť dojčiat a detí presne opísať svojesymptómy. Dôležité súčasti diagnostiky sú:

  • anamnéza (rodinná, osobná, alergická, epidemiologická – výskyt infekčných GIT ochorení v rodine, v škole, predškolskom zariadení, sociálna – hygienická úroveň, mimoškolské aktivity dieťaťa),
  • klinické prejavy ochorenia,
  • fyzikálne vyšetrenie,
  • zhodnotenie výsledkov laboratórnych vyšetrení krvi, moču a stolice: hematologické vyšetrenia/ KO + dif., biochemické vyšetrenie/ ABR, CRP, mineralogram, bilirubín celkový a konjugovaný, lipidogram, bielkoviny krvného séra, hepatálne testy, mikrobiologické vyšetrenie moču a stolice (výter z rekta; vyšetrenie stolice na baktérie, vírusy, plesne, parazity) výter sliznice ústnej dutiny.

Komplikácie

Najzávažnejšiu komplikáciu gastrointestinálnych ochorení predstavuje dehydratácia. Čím je dieťa menšie, tým rýchlejšie dehydratácia vzniká a je nebezpečnejšia.  Prejavy dehydratácie:

  • suché sliznice, popraskané pery s povlakmi, povlaky a popraskanie jazyka, znížený turgor kože, dieťa sa menej potí, netvoria sa slzy,
  • tachykardia, zníženie TK, ortostatická hypotenzia,
  • studené, vlhké končatiny, akrocyanóza, predlžené kapilárne plnenie,
  • Hippokratova tvár (Facies Hippocratica) – vpadnuté oči, špicatý nos, výraznejšie lícne kosti,
  • pokles veľkej fontanely,
  • kožná riasa stojí (obr. 1),
  • oligúria až anúria,
  • zmena neurologického stavu (zvýšená dráždivosť, neskôr apatia, porucha vedomia),
  • pokles hmotnosti,
  • výrazná strata tekutín a minerálov.

Stupne dehydratácie podľa úbytku na hmotnosti:

  • ľahká dehydratácia – strata do 5 % na hmotnosti,
  • stredne ťažká dehydratácia – strata 5-10 % na hmotnosti,
  • ťažká dehydratácia s ohrozením dieťaťa na živote – strata viac ako 10 % na hmotnosti (tab. Odhad dehydratácie u dojčiat a malých detí).

Tabuľka Odhad dehydratácie u dojčiat a malých detí

Návrat kožného záhybu do normáluStupeň dehydratácie
< 2 sekundy< 5 % strata váhy tela
2 – 3 sekundy5 % – 8% strata váhy tela
3 – 4 sekundy9 % – 10% strata váhy tela
> 4 sekundy> 10 % strata váhy tela

Zdroj: Duderstadt, 2011

Liečba

Liečba ochorenia je symptomatická (antipyretiká, probiotiká, lieky tlmiace meteorizmus, ATB sú indikované len zriedkavo, pri niektorých baktériových a protozoárnych infekciách ako Shigella, enterotoxixké E. coli, Lamblia) a liečba komplikácií. Potrebný je dostatočný príjem tekutín. Podávané sú špeciálne rehydratačné roztoky. Dôležitá je úprava stravy, vhodné sú ľahšie jedlá a menšie porcie. Liečbu dieťaťa s miernou dehydratáciou je možné vykonávať v domácom prostredí. Ťažie formy dehydratácie a deti nízkeho veku si vyžadujú hospitalizáciu. Liečba prebieha v dvoch základných fázach, akými sú rehydratácia a realimentácia.

Rehydratácianáhrada stratených tekutín a minerálov. Súčasne sa tým upraví acidóza a doplnením objemu cirkulujúcej tekutiny sa zlepšia obehové funkcie a činnosť obličiek. Vykonáva sa enterálne (per os, sondou), parenterálne alebo kombinovane. K enterálnej rehydratácií sa používajú špeciálne orálne rehydratačné roztoky, ktoré obsahujú základné minerály – Na, Cl, citrát, glukózu (WHO roztok, Kulíšek). Doba trvania rehydratácie predstavuje 4 – 6 hodín a následne sa prechádza na ďalšiu základnú fázu liečby hnačky – realimentáciu.Realimentácia znamená prívod potravy a v rámci liečby sa s ňou začína čo najskôr. V strave sa obmedzujú monosacharidy a disacharidy, polysacharidy (škrob, ryžový odvar) sú dobré tolerované. Príjem tukov a bielkovín sa nemení. Ak je dieťa dojčené, používa sa materské mlieko, mimo dojčenia sa podáva ORS. Umelo živené deti sú realimentované rovnakými mliečnými formulami, ako pred ochorením. Dojčatám do 6. mesiaca sa mlieka riedia v ryžovom odvare v pomere 2:1, neskôr 1:1 a v priebehu 2-5 dní sa plynule prechádza k pôvodnej koncentrácií. Starším dojčatám sa mlieka neriedia.  U detí starších ako 1. rok sa v prvých dňoch podáva ryža, zemiaky, banány, staršie pečivo

Infúzna terapia u detí

Infúzia predstavuje vpravenie väčšieho množstva ordinovanej látky do organizmu parenterálnou cestou. Liečebný účelspĺňa infúzia vtedy, ak podaním upravujeme/vyrovnávame elektrolytovú rovnováhu, upravujeme acidobazickú rovnováhu, zaisťujeme dostatočný objem cirkulujúcej tekutiny, zabezpečujeme energetickú potrebu organizmu a podávame ordinované lieky, vitamíny. Indikácie podania infúznej terapie: zabezpečenie vodnej a elektrolytovej rovnováhy, zabezpečenie energetických potrieb organizmu, úprava acidobazickej rovnováhy pri alkalóze alebo acidóze, doplnenie cirkulujúceho objemu krvi pri krvných stratách, vyvolanie osmotickej diurézy, podanie liečiv, ktorých aplikácia vyžaduje vysoký stupeň riedenia (lieky vysoko koncentrované, lieky s dynamickým účinkom na organizmus).

Komplikácie infúznej terapie u detí

Počas aplikácie infúznej terapie u dieťaťa je možný výskyt rôznych komplikácií, ktoré sa môžu vyskytnúť počas výkonu, bezprostredne po výkone alebo oneskorene. Komplikácie môžu mať prejavy miestneho i celkového charakteru. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa komplikácie patrí: paravenózne podanie (podanie mimo žilu – opuch, lokálna bolesť), prepichnutie žily (hematóm), alergická reakcia (vyrážky, svrbenie, sťažené dýchanie, žihľavka), pyretická reakcia (horúčka) obehová reakcia (cyanóza, dýchavica, zrýchlený pulz), flebitída (sčervenanie, teplo a opuch v mieste podania, „pálivá“ bolesť pozdĺž žily), katétrová a vzduchová embólia. Medzi významné intervencie sestry pri infúznej terapii patrí monitorovanie výskytu možných uvedených komplikácií. Pri ich výskyte je potrebné, aby sestra okamžite prerušila infúznu terapiu a komplikácie hlásila lekárovi s ich následným záznamom do zdravotnej dokumentácie dieťaťa.

Režimové opatrenia

Režimové opatrenia hospitalizovaného dieťaťa závisia od jeho aktuálneho zdravotného stavu. Pokojový režimdieťaťa súvisí so stupňom dehydratácie. Pri bolesti brucha je dieťa potrebné polohovať do úľavovej polohy. V prípade vracania je potrebné dieťa polohovať do Fowlerovej polohy. Dôležité je eliminovať fyzickú a psychickú námahu. U vekovo najmenších a nepokojných detských pacientov je potrebná ich fixácia (z dôvodu podávania i.v. liečby).

Monitoring zdravotného stavu

  • monitorovať klinické prejavy ochorenia,
  • monitorovať fyziologické funkcie a stav vedomia,
  • monitorovať prejavy dehydratácie a možných komplikácií,
  • monitorovať prejavy bolesti s využitím posudzovacích škál v závislosti od veku dieťaťa,
  • monitorovať výraz tváre,
  • monitorovať hmotnosť dieťaťa,
  • monitorovať príjem a výdaj tekutín (PVT),
  • monitorovať príjem stravy a rekciu na jej podávanie,
  • monitorovať hodnoty laboratórnych vyšetrení,
  • monitorovať psychický stav dieťaťa.

Uspokojovanie potrieb pacienta

Sestra zabezpečuje uspokojovanie bio-psycho-sociálnych potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho aktuálny zdravotný stav, vek, psycho-motorický vývin, sebestačnosť a prítomnosť rodiča pri hospitalizácii dieťaťa.

Dietetické opatrenia

Dieťaťu je potrebné v rámci výživy podávať stravu vhodným spôsobom (zohľadňovať vek dieťaťa) adekvátnej konzistencie, zloženia a teploty, podľa potreby častejšie a v menších dávkach, sledovať tolerovanie stravy, realimentáciu realizovať pomaly a postupne. Dôležité je tiež zaistiť adekvátny prísun tekutín (podávajú sa špeciálne rehydratačné roztoky).