Fyzikálne vyšetrenie je proces vyhodnocovania objektívnych nálezov, ktoré je možné realizovať pohľadom (inšpekcia), pohmatom (palpácia), poklopom (perkusia) a posluchom (askultácia). Tieto údaje sú následne spolu použité s údajmi z anamnézy na stanovanie ošetrovateľského problému, ošetrovateľskej diagnózy a plánu ošetrovateľskej starostlivosti. Fyzikálne vyšetrenie dopĺňa chýbajúce informácie z anamnézy. Prístup pri fyzikálnom vyšetrení sa u detí bude líšiť v závislosti od veku dieťaťa a od schopnosti sestry získať si dieťa k spolupráci.

Zásady pri fyzikálnom vyšetrení dieťaťa:

• Čo najviac zostávať na úrovni dieťaťa (úroveň očného kontaktu na rovnakej úrovni, znižuje u dieťaťa pocit dominancie sestry).
• Pri vyšetrení postupovať od najmenej stresujúcich výkonov ku stresujúcejším (od vyšetrenia pohľadom k vyšetreniu poklepom).
• Zapojiť dieťa do vyšetrenia, vysvetliť mu postup na jeho stupni porozumenia.
• Rozptýliť ho užitočnou, bezpečnou pomôckou (ústna lopatka, striekačka).
• Postupovať od menej bolestivého miesta k bolestivejšiemu.
• Vyšetrenie bolestivého miesta oznámiť dieťaťu pokojne a vopred.
• Neklamať dieťaťu.
• Pri vyšetrení zohľadniť vývinové obdobie dieťaťa (fyziologická prítomnosť separačnej úzkosti u dojčiat a mladších batoliat).

Fyzikálne vyšetrenie detí od narodenia po 18 rokov veku

Pre čo najúčinnejšiu efektivitu pri vyšetrení je potrebné brať do úvahy stupeň vývinu dieťaťa.

Dojča do 8. mesiaca dôveruje cudzím osobám, preto nie je problematické dostať sa do jeho blízkosti a zaujať ho (napríklad hračka, fonendoskop).

Batoľa medzi 9. a 15. mesiacom má strach z cudzích ľudí, čo je prirodzenou súčasťou správneho vývoja dieťaťa. K dieťaťu pristupujeme pomaly a pokojne, pomaly meníme polohy dieťaťa a snažíme sa dieťa získať k spolupráci.

Dieťa predškolského veku môžeme pri fyzikálnom vyšetrení zapojiť do rozhovoru, ktorý je primeraný jeho veku. Snažíme sa navodiť príjemnú atmosféru pochvalou (jeho správanie, šikovnosť, hračky, ktorú dieťa má a pod.).

Školáci a deti v puberte majú obavy o svoju intimitu.Vhodné je začať vyšetrením častí, ktoré sú už odhalené a postupne odhaľovať ďalšie, samozrejme pri zabezpečení súkromia dieťaťa.

Vyšetrenie dospievajúcich dievčat by malo byť v prítomnosti matky alebo inej sestry.

Inšpekcia (pozorovanie)

Pozorovanie je vyšetrenie zrakom a dôležité už pri zbere anamnézy u všetkých vekových skupín detí. Pozorovaním získavame údaje o správaní, zvlášť u dojčiat a mladších batoliat, ktoré ešte nerozprávajú. Sledujeme celkový stav dieťaťa, výraz tváre, stav vedomia a zmeny farby kože. Pozorovanie dieťaťa by malo byť pri vhodnom osvetlení, aby nedošlo k skresleniu pozorovaných údajov.

Palpácia

Palpácia znamená vyšetrenie hmatom. Dôležité je, aby pri vyšetrení mala sestra vždy čisté a teplé ruky.

Palpácia je najdôležitejšia pri vyšetrení brucha. Vyšetrenie pohmatom má viacero cieľov:

• zistiť prípadnú zvýšenú citlivosť a bolestivosť na tlak v určitom mieste,
• zhodnotiť pružnosť či presiaknutia kože a podkožia,
• zhodnotiť svalový tonusu a svalovú silu,
• zhodnotiť  pulz, údery srdca,
• posúdiť tvar, veľkosť a konzistenciu hmatom orgánov, ktoré je možné vyšetriť hmatom (okraje pečene).

Palpácia sa okrem vyšetrenia brucha používa pri vyšetrení pulzu, úderu hrotu srdca, pri vyšetrení turgoru kože, veľkosti lymfatických uzlín a patologických útvarov.

Druhy palpácie

Palpácia hraníc orgánov – palpujeme prstami, pri hlbšej palpácii s pritlačením prstov druhej ruky (Obr. 2a).

Bimanuálna palpácia – postupuje sa obidvoma rukami proti sebe (Obr. 2b).

Plošná palpácia – priložíme celú ruku a palpujeme prstami napätie svalstva a bolestivosť (Obr. 2c). Postupuje sa od najvzdialenejšej časti smerom k bolestivej oblasti.

Auskultácia

Askultácia je počúvanie akustických (zvukových) fenoménov prostredníctvom fonendoskopu. K týmto fenoménom patria zvuky, ktoré vznikajú činnosťou srdca, pľúc a čriev (peristaltika – črevné pohyby). Pri auskultácii by fonendoskop nemal byť studený, aby nevyvolával u detí nepríjemné pocity a stres.

Askultácia u detí je jednoduchšia, pretože majú tenšiu tukovú vrstvu, no často je znemožnená plačom dieťaťa. Pri askultácii pľúc sa postupuje porovnávacím (komparatívnym) spôsobom. Auskultuje sa na oboch stranách pľúc v rovnakej výške a v rovnakých anatomických čiarach. Dieťa pri vyšetrovaní sedí alebo leží. Poznáme auskultáciu priamu – prostredníctvom ucha (dýchanie) alebo nepriamu – prostredníctvom stetoskopu (peristaltika čriev, ozvy srdca). Každý stetoskop má na jednej strane vidlice olivky, ktoré sa vkladajú do uší. Na druhej strane je ukončený membránou, ktorá dobre prenáša vysoké zvuky, používa sa preto pri vyšetrení dýchacích šelestov. Pri auskultácii je preto dôležité membránku dobre pritlačiť.

Perkusia

Perkusia je vyšetrenie poklepom/poklepávaním/preklepávaním. Ide v podstate o kombináciu posluchového a pohmatového vyšetrenia. Technika spočíva v pružnom klepaní prostredníkom pravej ruky na plocho priložený prostredník ruky ľavej, konkrétne na jeho stredný článok (Obr. 4). Hodnotí sa jednak zvuk a jednak chvenie spôsobené poklepom. Charakter poklepu závisí na telovej stene (vrstva podkožného tuku, svaly, kosti) a na výplni telových dutín (vzduch, voda, solídne hmoty). Vyšetrenie poklepom umožňuje posúdiť vzdušnosť pľúcneho parenchýmu, určiť hranice niektorých orgánov (pečeň, slezina), identifikovať prítomnosť ascitu. Je hrubo orientačné, jeho výhodou je predovšetkým okamžitá dostupnosť pri pacientovi.

Poklop podľa charakteru môže byť:

• skrátený (napríklad na hrudníku nad ložiskom zápalu pľúc),
• oslabený („temný“, „prázdny“; napríklad na hrudníku nad veľkým výpotkom v pohrudnici),
• jasný (na hrudníku za fyziologických okolností),
• zvučný podobný poklepu na krabicu (hypersonómny, napríklad pri pľúcnom emfyzéme),
• bubienkový (nad dutinami vyplnenými plynom, napríklad nad vzduchom naplneným žalúdkom).