Deficit železa je najčastejšou príčinou anémie a najčastejším nutričným deficitom v detskom veku v celosvetovom meradle. Prevalencia sideropenickej anémie vo vyspelých krajinách sa v posledných 20 rokoch výrazne znížila. Tento trend je výsledkom programov fortifikácie dojčenskej výživy železom a vzrastajúcou popularitou dojčenia. Deficit železa je potrebné považovať za systémové ochorenie, ktorého najvýraznejším prejavom je práve sideropenická anémia. Nedostatok železa sa najčastejšie manifestuje v obdobiach so zvýšenými požiadavkami na jeho prísun (dojčenský vek, puberta). Anémia, správnejšie anemický syndróm, patrí k najčastejším chorobným stavom vôbec. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihujú tzv. nutričné anémie, t. j. anémie z nedostatku základných stavebných komponentov molekuly hému približne ⅓ obyvateľov našej planéty. Definícia anémie v jednotlivých literárnych zdrojoch nie je úplne identická. Výstižne a pomerne presne možno anémiu definovať ako patologický stav charakterizovaný znížením hodnoty hemoglobínu (Hb) pod fyziologickú hranicu pre daný vek a pohlavie, pričom rozdiel normálnych hodnôt Hb ženy a muža je spôsobený erytropoetínovým účinkom androgénov. (tab. Hodnoty hemoglobínu)
| Vek | Normálne hodnoty Hb – dolná hranica |
| Deti od 6 m – 6 r. | 110 g/l |
| Deti od 6 r – 14 r | 120 g/l |
| Dospelý muž | 130 g/l |
| Dospelá žena | 120 g/l |
Zdroj: Kafková 2005
Tabuľka 3 Potreba železa pre organizmus v rôznych vekových obdobiach
| Vek | Dávka |
| dojča | l-l,5 mg Fe/kg/den |
| batoľa | 0,5 mg Fe/kg/den |
| školák | 0,25 mg Fe/kg/den |
Zdroj: Pospíšilová 2001
Definícia a etiológia
Sideropenická anémia a anémia chronických chorôb sú najčastejšie sa vyskytujúcimi anémiami vôbec. Sideropenická anémia je anemický syndróm, ktorý vzniká na základe nedostatku železa, ako jedného zo základných prvkov potrebných pri výstavbe hému. V organizme dospelého človeka sa nachádza 3,5-5 g železa (Fe) vo forme funkčného (hemoglobín, myoglobín, cytochrómy, katalázy a peroxidázy), transportného a zásobného železa (transferínové Fe, feritín a hemosiderín). V živých organizmoch sa nachádza vždy v chelátovanej forme, je viazané na bielkovinu, ako pri transporte, tak aj pri uskladnení. Metabolizmus železa (t. j. príjem potravou, rezorpcia, transport v plazme, zásoby a straty) je veľmi zložitý dej, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu mnohé transportné proteíny. Feritín je bielkovina s vysokým obsahom Fe (17-23 %), ktoré je uložené vo forme komplexu Fe(OH)3 s fosfátom. Hladina feritínu v plazme je relatívne nízka, avšak spoľahlivo odráža zásoby feritínu a teda aj zásoby Fe v tkanivách – predovšetkým v pečeni, sliznici čreva a slezine. Hemosiderín predstavuje málo rozpustné agregáty feritínu. Za fyziologických okolností sú straty Fe z organizmu pomerne malé (1 mg denne), takže bilancia pri dostatočnom príjme a vstrebávaní je vyrovnaná (obsah Fe v potrave 10-15 mg, z toho sa vstrebáva cca 10 %) (tabuľka Potreba železa pre organizmus v rôznych vekových) obdobiach ). Fyziologicky zvýšené straty sú prítomné u žien v čase menštruácie a zvýšená spotreba Fe je v gravidite. Organizmus aj tieto primerane vyššie straty či nároky dokáže kompenzovať, a to zvýšenou rezorpciou Fe až na 30 %. Sideropénia (nedostatok železa) a sideropenická anémia (anémia z nedostatku železa) postihuje cca 25 % detí, 30 % adolescentov, 3 % mužov, 30 % menštruujúcich a 60 % tehotných žien. Podľa hodnoty hemoglobímu delíme anémie na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Sideropenická anémia je najčastejším druhom anémie u dojčiat a dospievajúcich detí.
K faktorom, ktoré sa uplatňujú pri vzniku sideropenickej anémie, patrí:
Klinický obraz
Závažnosť anémie závisí od jej stupňa, rýchlosti vzniku, ako aj od veku pacienta. Všeobecné klinické príznaky anémií sú často nevýrazné (tabuľka Klinické príznaky sideropenickej anémie v detskom veku ):
Medzi subjektívne príznaky patrí malátnosť, slabosť, únavnosť, znížená pracovná výkonnosť, palpitácie, bolesti hlavy, poruchy spánku a koncentrácie, hučanie v ušiach, zvýšená citlivosť na chlad, nechutenstvo; bolesti hlavy a búšenie srdca
K objektívnym príznakom anémie patria bledosť kože a slizníc (pri poklese Hb pod 90 g/l) únava, ťažšie a rýchlejšie dýchanie, zvýšené padanie vlasov a znížená kvality nechtov. Z iných príznakov je nevyhnutné uviesť pálenie jazyka a angulárnu stomatitídu, známu pod názvom „ústne kútiky“. Bizarnejšie príznaky môžu byť napríklad tzv. piku a pagofágiu. V prvom prípade ide o nutkavé pojedanie hliny, škrobu alebo papiera, v druhom o prehĺtanie ľadu.
Tabuľka 4 Klinické príznaky sideropenickej anémie v detskom veku
| Oblasť | Prejav |
| Celkové nešpecifické príznaky | bledosť, slabosť, znížená výkonosť a tolerancia aktivity, podráždenosť, zmeny nálady,nechutenstvo až anorexia, pika |
| Neurologické príznaky | dojčatá – oneskorenie psychomotorického vývoja, staršie deti – znížený intelektuálny výkon, poruchy pamäte, znížená pozornosť |
| Kardiologické príznaky | tachykardia, systolické šelesty |
| Gastrointestinálne príznaky | znížená absorbcia tukov, vitamínu A, xylózy a disacharidov, intolerancia laktózy |
| Kožné príznaky | krehké nechty, glositída, atrofia papíl jazyka, vypadávanie a lámavosť vlasov |
| Imunologické príznaky | náchylnosť k infekciám, vyšší výskyt recidív respiračných ochorení |
| Iné príznaky | mierna splenomegália |
Zdroj: Grešíková 2014
Diagnostika
Diagnostiku ochorenia značne sťažuje obmedzená schopnosť dojčiat a detí presne opísať svoje symptómy, u starších detí, hlavne dievčat môže hanblivosť o pocit viny ovplyvniť opis symptómov. Súčasti diagnostiky sú:
Režimové opatrenia
Režimové opatrenia hospitalizovaného dieťaťa závisia od jeho aktuálneho zdravotného stavu a klinických prejavov ochorenia. U dieťaťa je dôležité zabezpečiť pokoj na lôžku, eliminovať fyzickú a psychickú námahu, prípadne polohovanie pri zmiernení niektorých príznakov vyplývajúcich z ochorenia (Fowlerova poloha pri namáhavom dýchaní). U vekovo najmenších a nepokojných detských pacientov je v prípade podávania liečby intravenóznym spôsobom nevyhnutná ich fixácia v oblasti horných a dolných končatín s následným vedením záznamu o fixácii.
Monitoring zdravotného stavu
Farmakologická a nefarmakologická liečba
Liečba zahŕňa odstránenie krvných strát a substitúciu železa (predovšetkým p. o. feropreparáty, event. i. v.). Počiatočná útočná dávka je 150-200 mg denne, neskôr 100 mg denne, vhodné je pridať pyridoxin, eventuálne i foláty. Liečba feropreparátmi musí byť dlhodobá – ešte minimálne 3-6 mesiacov po vymiznutí anémie, do normalizácie hladiny feritínu v sére, ktorá znamená doplnenie zásob železa v organizme.
Prevencia výskytu sideropenickej anémie je možno predísť pri dodržovaní stravovacích zásad ako je snaha o udržanie dojčenia do 6 mesiacov života, v používaní prípravkov detskej mliečnej výživy fortifikovaných (obohatených) železom, doplňovanie železa u nedonosených detí v priebehu celého prvého roku života, príjem látok uľahčujúcich absorpciu železa, ako sú kyselina askorobvá (citrusové plody, paradajky, zemiaky), mäsa, rýb a hydiny; eliminácia látok, ktoré inhibujú absorpciu železa (čaj, fosfáty, fytáty bežne prítomné vo vegetariánskej strave). Vegetariánska strava je pre dojčatá a deti v období puberty nevhodná.
Uspokojovanie potrieb pacienta
Sestra zabezpečuje uspokojovanie bio-psycho-sociálnych potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho aktuálny zdravotný stav, vek, psycho-motorický vývin, sebestačnosť a prítomnosť rodiča pri hospitalizácii dieťaťa.
Dietetické opatrenia
Dojčenie a materské mlieko má pre dieťa nenahraditeľný význam aj z hľadiska prevencie sideropenickej anémie, keďže z materského mlieka sa vstrebáva 70 % železa, zatiaľ čo z kravského mlieka je to iba 30 %. Mäso, predovšetkým červené mäso, je výborným zdrojom dobre vstrebateľného hémového železa. Preto by malo byť dieťaťu podávané 6-krát týždenne v kombinácii s vaječným žĺtkom (1-krát za týždeň). Ovocie a zelenina sú bohatým zdrojom vitamínu C. Ten predstavuje najsilnejší faktor podporujúci absorpciu železa. Obilniny sú zdrojom nehémovej formy železa. Jeho vstrebávanie je limitované prítomnosťou kyseliny fytovej (tabuľka Zdroje železa v potravinových produktoch ).
Tabuľka 5 Zdroje železa v potravinových produktoch
| Druh | Príklad |
| Červené mäso | hovädzie mäso, ryby, pečienka |
| Zelené druhy zeleniny | šalát, brokolica, kel, pór, špenát |
| Strukoviny | červená fazuľa, šošovica, hrach |
| Iná zelenina | petržlen, kaleráb |
| Ovocie | sušené marhule, broskyne, hrozienka |
| Iné | vajcia, mak, celozrnné pečivo |
Zdroj: Grešíková 2014
Rehabilitácia
Podľa stavu a potrieb dieťaťa.
Edukácia pacienta
Edukácia dieťaťa a jeho rodičov je zameraná na preventívne opatrenia vzniku sideropenickej anémie, akými sú podpora dojčenia, prípadne podávanie vhodných náhradných mliečnych formúl, racionálna výživa s adekvátnym prísunom vitamínov a tekutín. Edukácia by mala byť zameraná aj na nevhodnosť vegetariánskej a vegánskej stravy v celom detskom období.
