Infarkt myokardu patrí k akútnemu koronárnemu syndrómu (AKS), ktorý  je definovaný ako súbor klinických a laboratórnych symptómov, ktoré vznikajú v dôsledku akútnej ischémie myokardu, najčastejšie v dôsledku aterotrombózy. Infarkt myokardu (IM)vzniká, ak časť srdcového svalu nie je určitý čas zásobovaná krvou. Príčinou je akútny uzáver koronárnej cievy. Najčastejšie sa jedná o ruptúru intrakoronárneho aterómového plátu s následnou tvorbou trombu. Tolerancia ischémie je medzi 2-4 hodinami. Aj keď IM môže vzniknúť kedykoľvek počas dňa, častejší vznik býva v ranných hodinách. Predpokladá sa, že koronárna trombóza vzniká počas fyzickej námahy. Príznaky sú dané rýchlosťou vzniku uzáveru tepny, čo sa prejavuje náhle vzniknutou silnou, zvieravou a tlakovou bolesťou na hrudníku, ev. s vyžarovaním do krku, čeľuste, chrbta alebo ramena. Bolesť trvá niekoľko minút aj dlhšie a často ju sprevádzajú aj aj iné ťažkosti napr. slabosť, pocit nedostatku vzduchu, nevoľnosť, zvracanie, úzkosť, potenie. Laboratórne vyšetrenia vykazujú miernu až strednú leukocytózu, zvýšené CRP, FW, zmeny koncentrácie kardiomarkerov –  ↑myoglobín, ↑troponín, ↑celková CK a CK-MB, prípadne ↑AST a LD, prípadne je  zvýšená glykémia. U pacienta býva znížený krvný tlak a tachykardia. Pre stratifikáciu pacienta s IM je potrebný okamžitý 12 zvodový EKG záznam.  Infarktové prejavy na EKG majú v ranných štádiách veľký význam, pretože identifikujú lokalizáciu IM, jeho rozsah (prítomnosť/neprítomnosť elevácie úseku ST – STEMI, NSTEMI) a štádium (čerstvý IM, akútny, subakútny, chronický). Pre pacienta s IM je dôležitý okamžitý transport do nemocnice pod lekárskym dohľadom. Počas prevozu by mal byť pacient v sede, inhalovať kyslík a dostávať i.v. analgéziu (morfín 10mg) a sedáciu (diazepam 5-10 mg) a i.v., alebo perorálne antikoagulancia alebo antitrombotiká. Cieľom liečby je reperfúzia postihnutej koronárnej cievy prostredníctvom akútnej/primárnej koronárnej intervencie (PKI) a prípadne implantácia stentu. Druhou možnosťou je intravenózna fibrinolýza pri čerstvom infarkte do 6 hodín od EKG, pri ktorej sa podávajú fibrinolytiká (streptokináza, altepláza, retepláza). Všetci pacienti po fibrinolýze by sa mali následne do 24 hod podrobiť aj koronarografickému vyšetreniu a eventuálnej záchrannej, alebo odloženej PKI (farmakoinvazívna stratégia). Terapia možných komplikácií zahŕňa podávanie antiarytmík (amiodaron) pri ventrikulárnej tachykardii, defibriláciu pri fibrilácii komôr, implantáciu dočasného kardiostimulátora pri poruche vedenia srdcových vzruchov, pri srdcovej insuficiencii  podávanie kauzálnej liečby (furosemid, ACE blokátory). V rámci následnej liečby je dôležitý pokoj na posteli, podávanie kyslíka, ľahká strava, psychický pokoj, a podľa stavu pacienta podávanie antikoagulancií, ACE blokátorov, beta-blokátorov, sartanov a statínov. Dôležitou súčasťou liečby sú rehabilitačné opatrenia, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta. Vo všeobecnosti spočívajú vo včasnej mobilizácii v prvých 7 dňoch, neskôr nadväzujúca rehabilitácia a športové skupiny pacientov s chorobami srdca.

Príjem pacienta: pacient s IM sa prijíma na jednotku intenzívnej starostlivosti alebo na koronárnu jednotku, ukladá sa do Fowlerovej polohy, podáva sa mu kyslík tvárovou maskou alebo kyslíkovými okuliarmi (4-6 l/min). U starších a polymorbídnych pacientov je vhodné použiť antidekubitný matrac.

Režimové opatrenia: pacient má ordinovaný prísnejší pokojový režim, je vhodné vysvetliť mu dôležitosť telesného šetrenia a snažiť sa ho upokojiť,  u pacientov s poruchami pohyblivosti je potrebné pacienta pravidelne polohovať.

Monitoring zdravotného stavu: sestra realizuje 12 zvodové EKG podľa ordinácie v 6-12-24 hodinových intervaloch, zaháji kontinuálne monitorovanie srdcového rytmu, TK, dýchania a saturácie kyslíka napojením na monitorovacie zariadenie, zisťuje pravidelne prítomnosť bolesti, ktorá je pre väčšinu pacientov aj významným stresovým faktorom. V rámci celkového klinického hodnotenia stavu pacienta, sestra vyhodnocuje stav vedomia, telesnú teplotu, kvalitu dýchania, prítomnosť dýchavičnosti a prekrvenie jeho pokožky (teplá, bledá, studeno opotená a pod.), náplň krčných žíl pri podozrení na IM pravej komory, vyprázdňovanie hrubého čreva a psychický stav. Pri postihnutí ľavej komory môže dochádzať k zadržiavaniu tekutín v organizme, preto je bilancia tekutín nevyhnutná, sestra sleduje a vedie presné záznamy o množstve prijatých tekutín a o ich stratách močom, zvratkami a stolicou. U inkontinentných pacientov, u pacientov s klinicky závažnou hypotenziou alebo pľúcnym edémom sa zavádza močový katéter, ktorý umožňuje sledovanie hodinovej diurézy.

Príprava na diagnostické vyšetrenia: pacientovi sestra odoberá v pravidelných intervaloch krv na kardiošpecifické enzýmy, hemokoagulačné vyšetrenia, minerály, glykémiu, kreatinín, ureu, KO.  Ak nie je k dispozícii mobilný rtg a echokardiografický prístroj, sestra zabezpečuje prevoz pacienta a príslušné pracovisko s prenosným monitorom a defibrilátorom a funkčnou vnútrožilovou kanylou. Ak pacient neabsolvoval pri príjme koronarografiu a reperfúznu liečbu, pripravuje sa po stabilizácii stavu na koronarografiu.

Farmakologická a nefarmakologická liečba: lieky sa podávajú vnútrožilovo, preto pacientovi sestra zavedie periférnu žilovú kanylu. Najefektívnejšou liečebnou modalitou, ak sa pacient dostane do nemocnice cca do hodiny od začatia bolestí, je reperfúzna terapia (PTCA) a implantácia stentu. Ďalšou možnosťou je intravenózna reperfúzna fibrinolýza ( streptokináza, altepláza, retapláza) pri čerstvom STEMI. Následná terapia zahŕňa pokoj na lôžku, psychický pokoj, regulácu stolice, pri bolestiach podávanie morfínu, betablokátorov, ACE blokátorov, statínov na stabilizáciu aterómových plátov. Nitráty sa podávajú infúznou pumpou, povinnosťou sestry ja udržiavať ich kontinuálne podávanie ordinovanou rýchlosťou. Antikoagulačná liečba sa realizuje plnou heparinizáciou pomocou injektomatu, alebo podávaním nízkomolekulárnych heparínov, prípadne novými typmi antikoagulancií, antiagregancií a antitrombotík a ich kombináciami. Podľa stavu pacienta je potrebné liečiť možné komplikácie, ktoré sa môžu po IM objaviť.

Uspokojovanie potrieb pacienta: sestra venuje pozornosť starostlivosti o polohu pacienta, vhodná je zvýšená poloha hrudníka, ktorá je optimálna pri inhalácii kyslíka, pokojový režim znamená, že sestra preberá starostlivosť o pacientove základné potreby, zaisťuje jeho vyprázdňovanie, hygienu, príjem potravy, spánok, odpočinok. Ak je pacient v klinicky ťažkom stave, inkontinentný, závislý je potrebné zahájiť polohovanie, starostlivosť o kožu na predilekčných miestach, používať pomôcky na inkontinenciu, zabezpečiť dostatočne nutričné potreby pacienta a primeraný príjem tekutín.

Dietetické opatrenia: niektorí pacienti majú v akútnom štádiu IM sklony k nevoľnosti a zvracaniu, čo môže zhoršiť aj podávaná terapia (morfín). Z toho dôvodu sestra zabezpečí pre pacienta ľahkú stravu v malom množstve, u ťažkých pacientov sa odporúča stravu prvých 24 hodín vynechať. Neskôr pacient prechádza na diétu, ktorá sa podáva pacientom po prekonaní IM na koronárnych jednotkách a je založená na postupnom zaťažovaní organizmu. V prvom štádiu diéty pacient dostáva sacharidovú stravu so zníženým množstvom sodíka, ak je to potrebné v tekutom alebo kašovitom stave, v druhom štádiu sa prechádza na potraviny prevažne sacharidové, ktoré nenafukujú a majú znížené množstvo sodíka, tretie štádium znamená postupný prechod na nízko cholesterolovú diétu.

Rehabilitácia: rehabilitácia po prekonaní infarktu myokardu je komplexný program, ktorý zahŕňa lekárske zhodnotenie stavu, konzultáciu s pacientom, predpis rehabilitačných aktivít, úpravu kardiálnych rizikových faktorov, ďalšie vzdelávanie pacienta a poradenstvo. Rehabilitačný program môže prebiehať individuálnou formou v domácich podmienkach, alebo organizovanou formou pod dohľadom zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach, pri ambulanciách, špecializovaných rehabilitačných zariadeniach, alebo kúpeľoch. Medzi odporúčané fyzické aktivity patrí stacionárny bicykel, bežiaci pás, chôdza, beh. Domáci individuálny cvičebný program je pohodlný, vyžaduje si nižšie náklady avšak chýbajú mu výhody skupinovej interakcie, vzájomnej motivácie a vzdelávania. Zmysluplnosť kúpeľného pobytu pacientov je podmienená bezprostrednou časovou nadväznosťou na prekonaný infarkt myokardu (nástup najneskôr v nasledujúcich 2-3 týždňoch) a zodpovedne pripraveným kúpeľným rehabilitačným programom zahŕňajúcim popri menej dôležitých štandardných kúpeľných procedúrach aj funkčné zhodnotenie pacientov, dávkovaný fyzický tréning, poradenskú činnosť, modifikáciu rizikových faktorov atď.

Edukácia pacienta: Pri prepustení z nemocnice by mal byť pacient s potvrdeným AKS poučený o potrebe dlhodobej dispenzarizácie u kardiológa, alebo internistu. Kardiologický dispenzár sa zdôrazňuje obzvlášť u pacientov po revaskularizačných procedúrach. Títo špecialisti preberajú hlavnú zodpovednosť za dodržiavanie medikamentóznych zásad sekundárnej prevencie a dlhodobo motivujú pacienta k úprave životného štýlu s cieľom minimalizácie vplyvu známych rizikových faktorov. Setra by sa mala v edukácii zamerať na činnosti, ktoré budú pre pacienta  potrebné a užitočné v domácej starostlivosti. Základnou podmienkou úspešnej edukácie je dostatočná motivácia pacienta. K hlavným edukačným témam, ktoré by mala sestra pacientovi podľa jeho potrieb sprostredkovať patria: pravidelné užívanie liekov a sledovanie ich nežiadúcich účinkov, sledovanie aktuálneho zdravotného stavu (hmotnosť, TK, glykémia, BMI, kvalita dýchania, prítomnosť bolesti alebo opuchov na dolných končatinách), vplyv stresu, fajčenia, nadváhy a obezity na ochorenia srdca, vhodná voľba potravín na spomalenie aterosklerózy, čítanie a interpretácia údajov z etikety na potravinách, fyzická aktivita a jej vplyv na prevenciu kardiovaskulárnych komplikácií.