Pneumóniu charakterizuje akútny alebo chronický zápal alveol alebo pľúcneho interstícia. Rozdeľuje sa podľa patológie (lobárna, intersticiálna), podľa etiológie (bakteriálna, vírusová, mykotická, parazitárna, fyzikálna alebo chemicko-toxická, alergická), a klinicky (typická a atypická). Podľa spektra pôvodcov sa delia pneumónie na komunitné, nozokomiálne a oportúnne u imunosuprimovaných pacientov. V diagnostike sa pri pneumóniách objavuje temný poklep, auskultačne krepitus, prípadne pleurálne trenie, pri atypickej pneumónii nemusí byť auskultačný nález. Pacientovi sa odoberá krv na CRP ↑, FW ↑, prokalcitonin ↑, KO – leukocytóza, mikrobiologická diagnostika zahŕňa kultiváciu zo spúta alebo bronchoalveolárnej laváže, hemokultiváciu, dôkaz antigénov alebo protilátok v krvi, robí sa RTG hrudníka kde môže byť zatienenie a pulzná oxymetria. Klinicky pociťuje pacient výraznú slabosť, môže mať vysokú horúčku, bolesti na hrudníku, kašeľ, s expektoráciou, nechutenstvo, bolesti hlavy, kĺbov, svalov, dýchavicu rôznej intenzity. Príznaky pneumónie závisia od jej typu, formy a štádia. Základom liečby sú antibiotiká, iniciálne sa podávajú širokospektrálne ATB, neskôr podľa antibiogramu sa podáva cielená antibiotická liečba. Dôležitý je pokojový režim, profylaxia trombembólie, inhalačná terapia, podávanie sekretolytík, oxygenoteria, prísun tekutín, po stabilizácii stavu dychová gymnastika.

Príjem pacienta: pacient sa prijíma na infekčné alebo interné oddelenie, ukladá sa do Fowlerovej polohy, v prípade potreby sa mu podáva kyslík tvárovou maskou alebo kyslíkovými okuliarmi. U starších pacientov a poruchami pohyblivosti  je vhodné použiť antidekubitný matrac.

Režimové opatrenia: pacient má ordinovaný pokojový režim, je vhodné vysvetliť mu dôležitosť telesného šetrenia a význam aktívnej zmeny polohy v priebehu dňa, u pacientov s poruchami pohyblivosti je potrebné pacienta pravidelne polohovať.

Monitoring zdravotného stavu: sestra pravidelne sleduje kašeľ pacienta, ktorý môže byť suchý dráždivý, neskôr s expektoráciou hlienového až hlienovohnisového spúta, jeho množstvo a vzhľad, meria vitálne funkcie, osobitne hodnotí na dennej báze respiráciu, pozornosť venuje hlavne farbe kože a slizníc, prítomnosť cyanózy a dýchavice hlási lekárovi, telesnú  teplotu meria viackrát denne, všetky zistenia kontinuálne vyhodnocuje a významné zmeny dokumentuje hlási lekárovi. U starších pacientov je potrebné sledovať denne príjem/výdaj tekutín a stav hydratácie,  vyprázdňovanie a prítomnosť bolesti pri dýchaní a kašli. Vhodné je realizovať pulznú oxymetriu a v prípade výrazného zhoršenia stavu urobiť pacientovi nový Rtg snímok pľúc a EKG.

Príprava na diagnostické vyšetrenia: pacientovi sestra odoberá opakovane krv, dôležité je dodržiavať správny metodický postup pri kultivačných odberoch spúta a krvi. V prípade nutnosti endoskopického vyšetrenia  a bronchoalveolárnej laváže je potrebná príprava pacienta, ošetrenie a sledovanie po diagnostickom výkone. Pacienta pripravuje fyzicky a psychicky na jednotlivé vyšetrenia a výkony a zabezpečuje v prípade potreby ich bezpečný prevoz a prednostné vyšetrenie.

Farmakologická a nefarmakologická liečba: lieky setra podáva podľa ordinácie lekára, antibiotiká v pravidelných intervaloch, najskôr pacient dostáva širokospektrálne/necielené ATB, neskôr je ordinovaná cielená terapia na základe výsledkov kultivácií. K najčastejším ATB používaným pri liečbe pneumónie patria aminopenicilíny, makrolidy, cefalosporíny, fluorochinolóny, inhíbitory betalaktamázy a iné.  Liečba sa podáva parenterálne, preto je vhodné zabezpečiť periférny žilový katéter. Vzhľadom k podávaniu väčšieho množstva infúznych roztokov je vhodné vybrať žilu  s väčším lúmenom, kvalitne fixovať cievny katéter a zaistiť kontinuálnu starostlivosť o jeho priechodnosť a sterilitu. Dôležité je sledovať účinky liečby (pokles teplôt, zlepšenie dýchania, ústup bolesti, ľahšie odkašliavanie) a taktiež nežiadúce účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť hlavne pri podávaní ATB (alergické prejavy, bolesti brucha, hnačka a pod.) Vhodná je nebulizácia roztokov, ktoré skvapalňujú hlien, upokojujú sliznicu a zlepšujú vykašliavanie a dýchanie. V rámci prevencie imobilizačného syndrómu a  trombembolizmu je potrebné u ležiacich pacientov sledovať hemokoagulačné testy a robiť elastickú bandáž dolných končatín, kontrolovať predilekčné miesta na koži, zabezpečiť pravidelné vyprázdňovanie a nutričné potreby pacienta.

Uspokojovanie potrieb pacienta: sestra venuje pozornosť starostlivosti o dýchacie cesty, edukuje  pacienta ako správne, bezpečne  a pravidelne odkašliavať a zbavovať sa hlienov, udržiava vlhké dýchacie cesty vhodnou úpravou vdychovaného vzduchu, zabezpečuje dostatočný a primeraný príjem vhodných tekutín, u slabých alebo imobilných pacientov zabezpečuje hygienickú starostlivosť, prevenciu dekubitov používaním antidekubitných pomôcok pričom denne sleduje stav kože na predilekčných miestach, pri potení a zvýšených teplotách zabezpečuje zvýšenú hygienu tela, suchú osobnú a posteľnú bielizeň, prípadne znižuje teplotu nefarmakologicky. Pre udržanie dobrého psychického stavu, spánku a pozitívnej nálady je vhodné dovoliť rodinným príslušníkom častejšie krátke návštevy za dodržania a rešpektovania hygienických zásad. Dôležité je zaistiť optimálny pitný režim na zabránenie dehydratácie a podporu vykašliavania. U seniorov je vhodný individuálny plán pre pitný režim podľa fyzického a mentálneho stavu pacienta.

Dietetické opatrenia: sestra zabezpečí pre pacienta diétu podľa ordinácie lekára, najčastejšie sa podáva ľahko stráviteľná strava so zvýšeným množstvom vitamínov a tekutín, pri nechutenstve podávať na doplnenie energetických a nutričných potrieb nutridrinky prostredníctvom sippingu, prípadne zaistiť konzultáciu nutričného poradcu. Pri ťažkom priebehu ochorenia a u seniorov sledovať stav výživy a zaznamenávať množstvo prijatých porcií jedla.

Reahabilitácia: po prekonaní akútneho stavu je vhodné aby sa u pacienta začala respiračná fyzioterapia – dychové cvičenia, dýchanie proti odporu, striedanie kostálneho a abdominálneho dýchania, hlboké nádychy a výdychy, nácvik kašľa, expektoračné techniky hygieny dýchacích ciest. Vhodné je kontaktovať fyzioterapeuta, ktorý vzhľadom k veku a stavu naučí pacienta vhodné a primerané techniky  rehabilitácie hrudníka.

Edukácia pacienta: setra by sa mala v edukácii zamerať na činnosti, ktoré budú pre pacienta  potrebné a užitočné v domácej starostlivosti – pravidelné užívanie liekov a sledovanie nežiadúcich účinkov, sledovanie aktuálneho zdravotného stavu (kvalita dýchania, TT, prítomnosť kašľa), pitie dostatočného množstva vhodných tekutín, príjem vitamínov, starostlivosť o dýchacie cesty – zvlhčovanie vzduchu, odkašliavanie, možnosť očkovania v sezóne respiračných ochorení a chrípky, obmedzovanie návštev hromadných podujatí, možnosť využitia liečebných pobytov, klimatická liečba.